Osudové posolstvo, ktoré vám musím neodkladne zdeliť je, že som tohto času už jediná slovenská dobrovoľníčka v Cedame. Áno, správne dedukujete – spoludobrovoľník Dominik už je na Slovensku, pričom už má za sebou isto aj zvítanie so slovenskou treskou a pivom :D. Závidím, závidím, závidím. Srdečné pozdravy z dažďom zaplaveného Montevidea pre teba Che – uruguajský národ ťa navždy bude nosiť vo svojich srdciach a mne tvoj odchod spôsobil problémy s otváraním našej gigantickej brány.
Ináč sme minulý víkend stihli ešte fériu v dobrom počasí. Miestni si na nás ukazovali a nemiestne si šepkali – že aha ho, cudzinci akýsi. Trh bol zaplavený ešte pozostatkami z Veľkej Noci - čokoládovými vajcami. Pri kúpe maté nám predavač horlivo vysvetľoval, že sa v tom má byť výlučne maté a nie whiskey – vyzeráme až tak natvrdlo? – Neodpovedať prosím. Tak som sa ho provokatívne spýtala, či si tam aspoň vodku naliať smiem :P.
Štrúdlu sme si upiekli, predobre navarili a vyhriali si ešte kosti na Ramble. Večer sme pozerali horor Rituál s Anthonym Hopkinsom, našťastie zlé sny neboli – som totiž dosť bojko na takéto veci. Veľká Noc bola pokojná, konečne trochu ustala doprava a ľudia z penziónu sa dali na odchod, takže bolo radosť žiť.
V pondelok sa Che rozlúčil so Cedamom aj so španielskym centrom. Španielčinárka Katia tvrdí, že Dominik bol jej obľúbený žiak a že nikdy horšiu žiačku ako ja vraj nemala :D, sú to bohapusté lži. Večer sme si dali rozlúčkový čaj so zvyškom slivovice, v parku asociálne ako sa patrí.
Na portugalčine sa rozoberala téma či ryža s fazuľou, ktorú v Brazílii jedia prakticky každý deň spôsobuje plynatosť a vysvitlo, že celá trieda okrem mňa inklinuje ku Coca-Cole, čierna ovca som skrátka.
V stredu ráno sme ešte boli vytlačiť letenky a potom sme už s Leticiou a Levom išli smer aeropuerto. Dôstojne sme sa rozlúčili s Dominikom, ktorý poznačil životy nás všetkých so svojou nošou historiek a tortillou so zemiakmi :D.
Poobede sa mi podarilo prísť k nehoráznemu objavu a teda našla som čínsky shop, kde predávajú jedlo take away a mali tam TOFU a sójové rezne a tyčinky zo slnečnicových semiačok a a a ... skrátka naplnilo ma to šťastím prevelikým.
Viem, že som sa už na trénera v telocvični sťažovala, ale musím ešte. V piatok sme totiž boli len piati a on nás cvičil ako vojenskú jednotku, bude zo mňa G.I. Jane možno.
V škole na výtvarnej som prišla zo strúhania ceruziek k celkovo trom pľuzgierom, ale dobrý pocit to vyvážil :D. Rozhodla som sa chodiť študovati do Národnej knižnice. To viete daždivé počasie, túžba po vedomostiach a možnosť prehrabovať sa v starých kartotečných lístkoch ma dohnali. Začínam dejinami Južnej Ameriky, od jej objavenia cez kolonizáciu. V študovni je dobrá kosa a sú tam také tie stolíčky so svetelným panelom a nevrlé tety.
Tango mi ide tak-tak. Učiteľ mi povedal, že tancujem prekrásne (bodaj by mi to nepovedal, keď si za to platím), len aj hudbu by bolo dobré počúvať :D.
V piatok sme sa v Cedame s deťmi hrali na hodine s Matilde. Deti si stavali domy a vymýšľali rôzne zamestnanie, ktoré potom aj stvárnili :D. Zrazu Evelyn v zápale hry začala kričať, že ju okradli, tak prišiel malý policajt Juan a začal investigovať:
Evelyn (hystericky): Okradli ma, okradli ma!
Juan (s kamennou tvárou): Ako vyzeral zlodej?
Evelyn (zamyslene): Mal tmavé vlasy a veľký nos.
Juan (s rozsvietenou žiarovkou nad hlavou): Bol to Pinoccio!
No pobavili ma, čo si budeme klamať :D. Potom sme vzali všetky deti na ihrisko, kde sme Evelyn naučili húpať sa na takej tej preklápacej hojdačke a Mateo sa riadne vyopičil na preliezkach.
V piatok večer mal Maicol (učiteľ tanga) narodeninovú session. Prišla som na to, že Maicol býva presne oproti Cedamu len cez ulicu a že vie robiť fakt chutnú pizzu. Uruguajčania sa väčšinou schádzajú na strechách, kde grilujú alebo majú pec. Ľudí sa zišlo neúrekom, učiteľka flamenca na želanie zaspievala I will always love youuuu, “excelentnou angličtinou“, pričom toto svoje predstavenie vždy predvádza pri oslavách. Christian (učiteľ salsy) sa zaprel do kamenného umývadla, ktoré sa spolu s ním s rachotom zrútilo. Zhrozená babička – majiteľka tejto nehnuteľnosti – vyšla von a podotkla, že toto umývadlo vydržalo tridsať rokov, ale prišiel jeho čas. Potom sa trochu hralo na hocičom čo bolo po ruke a prepieral sa film Hostel, vďaka, že takýto skvost sa vôbec natočil – cudzinci sa na to vždy radi dopytujú a urobili nám skrátka skvelé PR.
V sobotu som mala tú česť vidieť filmovú klasiku Citizen Kane z roku 1941. Síce sme tam s Katiou boli skoro najmladšie, ale čo tam potom. Brúsim si zuby aj na ďalšie filmy, pričom v máji má začať v kine cyklus filmových klasík ako Hitchcock, Električka zvaná túžba, Mačka na horúcej rozpálenej streche atď. To si nenechám ujsť.
P.S. Milujem čerstvú bazalku
P.S. 2 Idem dopočúvať zápas s Nemeckom, nádej ešte neumrela.
Abrazos y besos a todos!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára