Aby som nevyšla z cviku a dodržala pravidelnosť príspevkov, hlásim sa z juhoamerického kontinentu opäť. Uplynulý týždeň sme sa vybrali s deťmi zo Cedamu na paseo, čo je taký výlet mimo školy. Konkrétne sme skončili na ihrisku, kde sa dobre pohojdali nielen deti, ale aj ja. Hojdačky sú takou mojou verejnou závislosťou skrátka.
Čo sa týka počasia (to už je taký dosť hraničný stav, keď sa niekto zmieňuje o počasí – je mi to jasné :D) tak v Montevideu je dosť teplo, i keď leto sa asi chýli ku koncu. Mojou najobľúbenejšou časťou dňa je podvečer keď človek ide mestom a všade naokolo je také to teplé príjemné svetlo, ktoré dáva celému mestu taký ten výnimočnejší zjav. Toľko z mojich vnútorných poryvov duše a teraz zasa k bežnejším záležitostiam.
Mali sme v penzióne aj ctené návštevy v podobe našich bývalých spolubývajúcich – dlhovlasej Mariany so schopnosťou resuscitovať kocúrov a iných domácich miláčikov a Valerie, ktorá študuje chémiu a keď sa od nás odsťahovala, nielenže nám chýbala ona sama, ale aj jej tabuľa, ktorú si vzala so sebou.
Keďže v piatok mal narodeniny spolubývajúci Dário (to je ten chlapec s neuveriteľnými znalosťami angličtiny :D) vo štvrtok sme pre neho pripravili improvizovanú tortu a kúpili darček. Večer po hodine španielčiny nás Katia spolu so svojím motorizovaným kamarátom vzala na koncert symfonického orchestra do kostola. Ani potuchy som nemala, že taký nádherný kostol Montevideo ukrýva. Raz za čas ani trochu vážnej hudby neuškodí veru. Keď sme autom vychádzali z parkoviska, tak k nám priskočil taký samozvaný navigátor, to je tu v Montevideu taká špecialita. Nášmu šoférovi dával príkazy ako riaďte jemne, jemne, ale aj pevne :P a podobné vôbec si neodporujúce vyjadrenia. My všetci v aute sme sa museli smiať a potom mu šofér hovorí: Možno by bolo lepšie keby ste mi nedávali toľko príkazov, ale bez urážky samozrejme :D. On mu na to: Jasné šéfe, ja sa neurážam a následne dostal aj nejaký ten peniaz za svoje tak prepotrebné služby.
Piatok ráno sme sa vrhli na Dária – oslávenca – a srdečne mu zablahoželali. Keďže jeho obľúbenou postavou je Spiderman, dali sme mu masku tohto mužíka. Tú si hneď nainštaloval na hlavu a odfotili sme sa. Poobede som sa vybrala do mesta, pozrela som si aj jednu výstavu veľmi špecifickú. Na ilustráciu uvediem, že na jednej fotografii (koláži) mala istá nemenovaná žena namiesto tváre boxerské rukavice. Večer sme sa spomínané narodeniny vybrali osláviť. Dário sa vychystal ako sa patrí a zobral svoju veľkú prenosnú chladničku, do ktorej naskladal všetko od dulce de leche, zmrzliny, torty, ovocia, paradajok (ktoré mimochodom klasifikuje tiež ako ovocie), piva a grapa de miel, čo je cca taká naša medovina. Išli sme na námestie, kde práve prebiehalo tablado a pohostili sme sa ozaj kráľovsky. Potom sme sa premiestnili ešte do tangerie, kde boli moje dve kolegyne z tanga a hrali tam dvaja ozaj dobrí gitaristi.
Víkend sa niesol na vlnách skypovania, nákupu ovocia a zeleniny, filmu Obecná škola a milovanej férie. Večer sme sa odvážili si ísť pozrieť aj ďalšie tablado, ale po vystúpení asi štyroch skupín parodistov, ktorí mimochodom parodovali aj známy film Exorcista, a vypití termosky kávy sme sa pobrali späť do penziónu.
Ináč novinkou, ktorú som si všimla len nedávno je, že na benzínovej pumpe sa nachádzajú aj automaty na maté. Toľko z vymožeností uruguayského lifestylu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára