V pondelok sme sa v ranných hodinách navrátili z Buenos Aires na našu náhradnú domovskú hrudu. V škole pokračujú horlivé nácviky pesničiek na záverečnú fiestu a dokonca si pribrali aj futbalovú hymnu Waving flag – Cancion del Mundial Sudafrica, španielsko-anglickú verziu. V utorok sme sa v rámci príprav na prázdninové cestovanie vybrali na autobusovú stanicu pozháňať lístky do Brazílie. S nadšením teda oznamujem, že cestovať sa začne 12. 12 kedy odchádzame do Sao Paula.
Večer sme sa vybrali na event, ktorý bol zadarmo v meste, konkrétne to bol koncert mladého mužíka, ktorý spieval v rôznych jazykoch a pritom sa niekedy tváril ako postava na obraze Výkrik od Edvarda Muncha (viete, tá ktorá má ústa do O), ale to mu neubralo nič na sympatiách.
Štvrtok sme chceli s Gabi vyskúšať ďalšiu arménsku reštiku v jej štvrti. Keď sme tam však dorazili, tak ešte nevarili, čo zapríčinilo, že sme aspoň ochutnali všetkých šesť dezertov, ktoré mali v ponuke a dostatočne si zdvihli hladinu cukru.
V Cedame sme spolu s deťmi a učiteľkou výtvarnej Rosario začali maľovať stenu na dvore. Aby som vám to lepšie priblížila, jedná sa o motív džungle so zvieratami, krokodílom, ktorý vylieza na palmový ostrov, podivnými vtákmi, slonom a pôvabnou žirafou a rôznymi ďalšími výtvormi prírody. Je fajn, že dočiahnem dosť vysoko a nepotrebujem tak často rebrík :D. V starom meste sme objavili aj Centro cultural de Espaňa - španielske kultúrne centrum, v ktorom sa skoro vždy niečo deje a premietajú tam aj rôzne filmy, ako inak gratis :D Pozreli sme si dosť dobrý film o spisovateľke a publicistke Mercedes Pinto, ktorá vo svojej dobe prišla s dosť revolučnými myšlienkami a okrem iného žila v exile v Uruguayi.
V sobotu sme sa odpratali do mesta Piriapolis, ktoré je na východnom pobreží, ako všetko pekné tu v Uruguayi :D Toto miesto ma dostatočne očarilo, je tam oceán, ale zároveň aj nejaké tie vrchy, na ktoré sme sa najprv pokúšali vyliezť pešo, ale potom sme zvolili cestu lanovkou, čo bol pre mňa dosť zážitok. Neviem, kedy som sa naposledy lanovkou viezla :D a celé to rýchle naskakovanie a vyskakovanie z lanovky..., mňa tu nadchýna skrátka celkom dosť vecí.
Zatiaľ čo sme sa kochali výhľadom a ohlodávali cesnakové bagety, priblížil sa k nám pes, ktorý vyzeral, že bol krížený s ovcou a museli sme od neho ujsť až k blízkej kaplnke sv. Antona, po ktorom je pomenovaný aj celý vrch Cerro San Antonio. Tento svätec drží v kaplnke na rukách Ježiška, ktorého stvárnili s blond vlasmi, čo je dosť untypisch povedala by som. Odtiaľ sme zliezli do prístavu, na miesto, ktoré ma chytilo za srdco. Bol tam starý most so zábradlím, rybárske loďky, nespočetné množstvo čajok a celá tá scenéria s vrchmi a vodou, malými stánkami, v ktorých predávali morské plody vytvárala neskutočne príjemnú kombináciu. Prešli sme po Ramble až ku pláži a omočili si čongále. Potom sme ešte vystúpili k soche, ktorá bola na vrchu a zakončili sme to kaviarňou, taká mrkvová torta je celkom dôstojné zakončenie, čo poviete?
Keď sme už došli do Montevidea a išli smerom k penziónu, zaujalo nás predstavenie akejsi avantgardnej skupiny, ktorú tvorili akrobati, hudobníci, herci a zanietené dievčatá predvádzajúce tanec na látkach. To je tu dosť populárna záležitosť. Najviac ma oslovil herec, ktorý mal na hlave obraz, pričom tam mal vyrezaný priestor na tvár a takže jeho hlava bola v ráme toho obrazu. Potom tam bol aj muž kreslo, muž lampa a muž hodiny. Nech žijú výstrednosti! Adióóós!
teda..tam sa na tych uliciach inak stale nieco deje.... a to je super :))
OdpovedaťOdstrániť