Tento týždeň sa niesol v znamení očkovania sa. Cez tri nemocnice sme museli prejsť, aby sme získali konečnú informáciu, kde je možné sa dať zaočkovať proti žltej zimnici. Toto opatrenie sme chceli urobiť kvôli našej ceste do Brazílie a ktovie kam ešte. Konečný výsledok bol, že sme sa vybrali do prístavu a tam nám teta doktorka skoro hláskujúc slová vysvetlila, čomu sa vyhýbať a všetko o vakcíne. Dvakrát dobre mi potom cez víkend nebolo, mala som taký pocit na zvracanie z čoho vznikla v penzióne fáma, že som v požehnanom stave, z čoho som bola nadšená :D a pridalo mi to na zdravotnom stave a subjektívnej pohode.
Čo sa týka školy, už sa neučí a len sa nacvičuje, alebo sa hráme. Jeden deň sme vyrábali kométy a triasne na ruky, na umelecké stvárnenie jednej pesničky. Už sme aj dokončili našu nástennú maľbu alias čo prales dal. Deti si nacvičili aj predstavenie o pracovných nástrojoch k čomu majú aj príslušné kostými a sú prestrojení za meter, kladivo, pílku a pod. Ponaučenie ako to bolo aj v prípade Ezopových bájok znie, že každý jeden nástroj má svoju užitočnosť a všetci sú tím. Prozaické.
V piatok 2. 12 bol národný deň Candombe, čo je afro-montevidejský rytmus, čo je vlastne bubnovačka a to poriadna. Mali sme tú česť vidieť program, v ktorom sa predstavili rôzne hudobné, tanečné a iné zoskupenia. V príhovore bolo povedané, že čiernym otrokom z Afriky sa v Uruguayi nežilo tak zle, lebo im jeden deň do týždňa povolili robiť si fiesty a čo sa im žiadalo. Dobré otroctvo znie trochu ako odporujúca si vec, ale to je život. Po troch hodinách vytrvalého spevu a bubnovania ako o život mala moja hlava ešte väčší rozmer, než zvyčajne, ale dverami som prešla dont worry :D
Naša španielčinárka sa presťahovala do starého mesta, takže keď sme chceli mať hodinu, museli sme si ju tam nájsť a zazvoniť na taký rustikálny zvonec za povraz, no štýlové proste.
Ináč pokračujeme v horúčkovitých prípravách na našu cestu cez letné prázdniny. Boli sme aj v tunajších nákupných strediskách, v ktorých už kraľujú Vianoce, stromčeky a ľudia v šortkách a tielkach naháňajúci sa za darčekmi. Toľko z miestnej atmosféry. Ja som si pri nakupovaní dala pauzu pri hhmmm malinovej zmrzline a sledovala to letné vianočné uruguayské šantenie.
tak do nezbláznenia!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára