Ako som zostarla a presťahovala sa

Je to tak – sme tu už jeden mesiac. Increíble ako by povedala španielsky hovoriaca persona. Čo prelomové sa za tento týždeň udialo? No prehupla som sa do ďalšej štvťstoročnice a presťahovala som sa do iného penziónu. Medzi ďalšie pozitíva tohto týždňa by som zaradila aj to, že som na jednej hodine dala deťom úlohy – tzn. postavila sa pred tabuľa, napísala zadanie na tabuľu, potom som sa pokúsila znížiť sa natoľko, aby si to mohli opísať a spolu sme sa to pokúšali vyriešiť Prvú úlohu celkom pochopili, no pri druhej mi musela prísť na pomoc ich učiteľka a objasniť im, čo od nich chcem – nejako som sa do toho zamotala, či čo :D Takže toľko z mojich radostí.

V piatok som mala narodeniny. Keď sme prišli do školy kuchárka Laura mi ukázala tortu, ktorú mi deň predtým deti v rámci hodiny pečenia pripravili. Bola úžasná, možno pre to, že na nej bolo moje meno :D a mapa Južnej Ameriky. Potom na konci vyučovania sme prerušili našu hodinu španielčiny a išli do jedálne, kde deti začali spievať všetko najlepšie - v španielskej verzii samozrejme :D Následne sme sa pustili do krájania torty a konzumácie. Deti mali tortu všade, vrátane vlasov – neviem ako to robia :D

Po oslave nás vzala Leticia autom, aby sme presťahovali moje veci z penziónu, kde som mesiac bývala. Pobalila som sa do úctyhodných 8 kusov batožiny. Pri odchode budem musieť zvoliť výrazne inú stratégiu, lebo mi nebude stačiť ani jedno celé lietadlo. Nostalgicky som si ešte odfotila izbu, rozlúčila sa s babami a hor sa do nového bývania. Teraz bývam v penzióne s kocúrom Juanom, ktorý najmä v noci, ako som už mala možnosť zistiť vydáva zvuky podobné detskému plaču z nejakého zlého hororu. Spolubývajúca hovorí, že je jar a hľadá si nejakú polovičku. Zostáva mi zaželať mu len veľa úspechov :D

Ináč mám tri spolubývajúce zasa a spím na hornej posteli, čo je pre mňa celkom nezvyk. Na všetkých ŠVP a podobných podujatiach som sa tomu snažila vyhnúť a tu ma to veru postihlo v plnej sile. Osoby, ktoré boli so mnou v Barcelone v hosteli si určite farbisto spomínajú, aký problém som mala vyštverať sa na svoju hornú posteľ :D Ale tu mám trochu ľahší prístup, tak ak sa neskotúľam v noci alebo nezapadnem za posteľ mala by som tento svoj pobyt zvládnuť.

Tento penzión je aj podstatne svetelne vybavenejší ako bol môj predošlý, čo je veľké pozitívum a je tu aj pračka, takže zbohom ručné pranie. Máme tu aj takú spoločnú miestnosť študovňu, takže španielčina tras sa :D. Trošku sa tu prepadáva strop, tak dúfam, že ma počas intenzívneho štúdia niečo nezavalí a nebudem sa vyhrabávať spod sutín. Písať psychológiu odievania sa mi zatiaľ veľmi nechce, ale pokúsim sa prekonať. Ľudia vyzerajú byť v pohode, najmä vlastník tejto nehnuteľnosti, ktorý má svojrázny účes a je takým duchovným otcom všetkých, ktorí tu bývajú.

Ináč tu cez týždeň bolo dosť nehostinné počasie. Jedno ráno sme sa dočkali len deviatich stupňov a pršalo často. Už nám chýba leto, no. Tento týždeň sme sa stretli aj s tromi Slovenkami, takže sme si mohli aj slovenčinu zopakovať. Boli sme sa aj prejsť po Ramble, pri Rio de la Plata, ale vlny začali pripomínať tsunami a skoro odfúklo fľašu aj nás. Raz fúkalo tak, že keď som išla zo školy domov, normálne ma to posunulo ako som čakala na zelenú. Budem musieť nosiť v taške závažie pre každý prípad :D

Sobotný večer sme strávili v spoločnosti dvoch Sloveniek a dvoch Uruguajcov, pri vynikajúcej pizzy a dobrom uruguajskom pive a babylóne jazykov – vládne spanglish :D. Ináč Stanka v uruguajskom časopise pre ženy som tiež našla výraz bienestar, to len tak na okraj :D V nedeľu sa tu pretáčal čas, takže máme o hodinu viac a ďalší týždeň za nami. Lúčim sa! Hasta pronto!