Ako som začala tancovať so seniorkami a spartakiáde – alebo tanec je zdraviu prospešný

Na začiatku týždňa som išla na prieskum tanečných hodín v telocvični, do ktorej chodím na aerobik. Po príchode som zistila, že sú to hodiny pre seniorky a pre mládežníkov bývajú v iné dni. Tie však nemôžem, lebo som v Cedame. Takže som si povedala – ideš do toho! a pridala som sa k nim. Tancovali sme salsu a merengeu. Keďže sa neráčilo prísť žiadnemu mužovi, menili sme si úlohy a chvíľami som si pridala ako v nejakom americkom filme o podnikavých ženách v najlepších rokoch :D V utorok som zavítala na aerobik, kde sa nahrnulo naozaj veľa ľudí a učiteľ bol nútený rozdeliť nás do šiestich skupín, pričom každá sa presúvala zo stanovišťa na stanovište a na každom sa cvičilo čosi iné. Bolo to celé na štýl spartakiády. Keď som na nejakom stanovišti chcela prísť s nejakou inováciou, učiteľ za mnou prišiel a upozornil ma, že to sa na danom stanovišti nerobí a inými slovami – sa mám prispôsobiť plánu a nerobiť revoltu. Nech žije uniformizmus!!!

Jedno poobedie sme sa vybrali aj na exkurziu do Národnej knižnice. Vďaka mojím kontaktom s pani Blankou z knižnice v Cedame, ktorá tam pracovala 40 rokov to išlo hladko. Čakali sme sa pol hodinu inde, ale našťastie sme sa našli. Corazón, kde ste ma čakali? – spýtala sa pani Blanka a voviedla nás do tajov tejto inštitúcie. Poukazovala nám všetky priestory, vysvetlila kde a ako si je možné požičať knihy, noviny a všakovaké dokumenty. Po ceste sa zdravila so všetkými zamestnancami, keďže tam robila taký dlhý čas, má tam už celkom slušné známosti. Tak sme spoznali veľa starších dám a reč prišla aj na Facebook a nevyhnutnosť priameho kontaktu v súčasnosti. Také dámy vedia celkom prekvapiť musím povedať :D

Išli sme aj do laboratória, kde sa knihy skenujú, robia sa filmové záznamy atď. Týmto miestom nás previedol šarmantný Felipe, muž mladý duchom :D Takže odporúčanie pre nás znie, že ak nebudeme mať peniaze na iné aktivity a bude hnusné počasie, máme prísť študovať do Národnej knižnice.

Večer sme sa stretli s mojím učiteľom tanga a jeho známymi a išli do neďalekej tangerie – čo je tančiareň, kde sa tancuje – prekvapivo – tango :D Najprv bolo prázdno, ale za krátky čas sa toto miesto zaplnilo nie len ľuďmi, ale aj bicyklami a mačkami. Bola som aj vytiahnutá na parket, i keď po troch hodinách tanga ešte nie som bohvieako tanečne disponovaná. Ale atmosféra toho miesta sa mi páčila, aj zanietenie s akým sa tango tancuje. Niekto sústredene, ponorený do hudby a hľadajúci súlad s tanečnou dvojicou, niekto aj poskáče po nohách a popletie kroky, čo je prípad jednej nemenovanej Slovenky z Dlhých Dielov :D Potom začala hrať aj živá hudba, ktorá pozostávala zo speváčky a gitaristu, ktorí precítene spievali tangové melódie. To už bolo v podniku ľudí a ľudí, tak sa sedelo aj na zemi a na parkete a všetci si vychutnávali hudobný zážitok.

Tento týždeň sme mali aj poslednú hodinu španielčiny s naším učiteľom Mauríciom, ktorí v pondelok balí saky-paky smer Kostarika. Hodina sa nezaobišla bez záchvatov smiechu a prispeli sme aj frázou no tengo palabras (nemám slov), ktorá sa nám zdá veľmi užitočná, najmä ak chce človek pôvabne vykorčuľovať z neželanej konverzácie.

Vo štvrtok chýbala v Cedame jedna učiteľka, tak som zastupovala. Mala som na starosť skupinku piatich detí a zadávala som im úlohy. Keď ma volali maestra tak mi normálne zdvihli ego :D Veru byť učiteľom nie je zamestnanie, je to poslanie – toľko z knihy Porekadiel, citátov a prísloví. Poobede sme navštívili našu obľúbenú exdobrovoľníčku Gabi, ktorá nás pohostila juhoslovanskými koláčmi a výbornými slivkovými buchtami. Nech žije slovenská kuchyňa a všetky mňamky, ktorými oplýva :D Večer sme sa stretli s druhou Gabrielou – tou miestnou – a išli do kina na film Inception (Ingenio) s titanikovým Leonardom, ktorý je podľa môjho názoru, čím starší tým lepší a už sa teším keď prekročí vekovú hranicu sto rokov. Upiekli sme aj jablkovú štrúdľu, ktorá bola skrátka neprekonateľná.

V piatok som bola na hodine s Matilde, podobne ako minulý týždeň, keď som sa vydávala. Hrali sme sa s deťmi na Halloween, všetci sme sa obliekli do kostýmov a fakt nám to seklo. Ešte musím spomenúť aj hodinu tanca so seniorkami, tento raz sme tancovali národné uruguajské tance s veľkými točiacimi sa sukňami.

Poobede sa na psychologickej fakulte v meste konala prednáška Diskapacita a problémy učenia v detstve. Psychológia proste nepustí, a bol to taký celkom zvláštny pocit sedieť znova v prednáškovej sále. Poznatok, ktorý som tam nadobudla a chcem ho s vami zdieľať je, že v prvých troch rokoch života sú dievčatá biologicky silnejšie ako chlapci, čo sa týka vývoja a prekonávania rôznych ochorení. Takže GIRLS POWER :D

Náš vládca penziónu nás zoznámil so Švajčiarkou Katyou, ktorá nás bude od budúceho týždňa učiť španielčinu namiesto Mauricia. Katya ovláda kopec cudzích jazykov a je licencovaná učiteľka, takže verím, že budeme napredovať ešte rýchlejšie ako doteraz :D.

V sobotu som sa konečne po dvoch mesiacoch vybrala mimo Montevidea. Povedala som si, už konečne treba aj niečo iné vidieť a zacestovala som si do Punta del Este, čo je asi najturistickejšie miesto v Uruguayi, z ktorého idú najväčšie príjmy do turistického ruchu. Po príchode na miestnu stanicu ma privítala ruka v piesku, ktorá je symbolom Punta del Este a turistickým pointom, pri ktorom sa všetci povinne musia odfotiť. Konečne som sa dostala aj k Atlantickému oceánu, keďže v Montevideu je Rio de la Plata, čo je rieka. Toto miesto oplýva turistickými obchodíkmi, hotelmi, ale aj krásnym prístavom, v ktorom som sa poriadne zmeditovala. Ukončila som svoj výlet pizzou, popozerala miestnych surfistov, zamávala ruke a vrátila sa späť do rodného Montevidea :D.

V nedeľu bolo možné na uliciach Montevidea stretnúť deti v halloweenských maskách, ktoré chodili obťažovať cudzích ľudí a pýtať od nich sladkosti. Tento sviatok tu dosť letí. Večer sme ešte boli na troche kultúry, ktorú predstavoval akýsi recitál na počesť Che Geuvaru, ktorému bol venovaný celý mesiac október. Bola to mixka záberov z jeho života, hudobných príspevkov a čítania jeho korešpondencie – to je aké súkromie, asi im listové tajomstvo ozaj nič nehovorí :D. Zahrali aj pesničky Guantanamera a Hasta siempre Comandante, tak to som aspoň aký taký šajn mala. Zajtra s chuťou do novembra!

Čauuuute!!!