Už mi ten čas letí neuveriteľne rýchlo a začínam rozmýšľať nad tým, že je celkom dosť toho čo mi bude chýbať. Či už sú to ľudia, alebo aktivity, horké maté však ani tak nie :D.
Začala som čítať Mechanický pomaranč, je otázne, či ho stihnem dočítať, ale nenechala som si ujsť Raňajky u Tiffanyho. Dobre, dobre druhý krát, ale myslím, že som schopná vidieť to ešte pár krát. Dorobila som aj poslednú krabičku, zbalila svoje farbičky, temperky a dám ich deťom v škole, nech sa vyžijú aj oni :D.
V židovskej štvrti som objavila kaviareň, tak ma Florencia chtial-nechtiac musela doprevádzať. Táto zima nie je taká upršaná a hrozná ako som čakala a je slnečno, takže subjektívna pohoda je v norme.
V škole dorábam ešte pomôcky – tentoraz časti tela a tváre. S deťmi sme sa na hodine učili z čoho sa skladajú a pri tej príležitosti si ľahli na zem a navzájom sa obkresľovali kriedou, vyzeralo to trochu ako miesto činu.
Na portugalčine nás bolo pár a tak nám učiteľka Marta rozprávala o svojom pobyte na Kube, bola tam za synom, ktorý tam doštudoval medicínu. Sedeli sme v kruhu a potom sme každý mali niečo povedať po portugalsky, čo je celkom výkon. Tak sme plietli v portuňol – z väčšej časti ale po španielsky. Ja som rozpovedala svoj dobrovoľnícky príbeh a cítila sa pri tom ako na terapii, či relácii Pod lampou. Ďalšie témy boli nasledovné: víťazstvo Uruguaya v Copa America 2011, uruguayská diktatúra, či budovanie národnej identity.
Prišlo aj na poslednú hodinu španielčinu, kde sme si vymenili darčeky, Katia ma vyzbrojila jej vyradeným oblečením a potom sme sa bavili o Walterovi, vedúcom penziónu kde bývam. Tento zázračný muž sa snáď vyzná do každej oblasti a má znalosti rôznorodé povedzme. Keď sa napríklad pozrel na fotku, kde sú moji bratranci a my so sestrou za mlada, vyhlásil, že to sú typické slovenské deti, lebo im to vidí v tvári. Na to Katia len vyhlásila, že Waltera skrátka nikto len tak ľahko “nepreští“ a keby mu niekto napríklad povedal, že vie perfektne jazdiť na koni, on na to určite odpovie, že on bol predsa koňom v minulom živote. Katia budúci týždeň odchádza domov do Švajčiarska po dvoch rokoch a je možné, že sa v auguste stretneme na mníchovskom letisku, musím navariť bryndzové halušky (veď v minulom živote som bola predsa pastierom).
Náš škrečok Pepe je neuveriteľný, najmä čo sa týka hluku, ktorý produkuje výhradne v noci, keď ho prepadne chuť zabehať si v kolese. Minule som to už nevydržala a odniesla ho o tretej ráno do učebne, no čo sa na mňa baba z druhej izby, ktorá sa tam učila, nenávistne pozrela. Cez deň ale Pepeho môžem, skúšame čo mu chutí, Yessica mu podhodila jahodu, ja mu dávam keksy a jablká. Na férii som mu kúpila aj hračku, malú fialovú myš, ktorú hneď začal ohrýzať. Zásobila som ho aj tonou potravy – snažím sa umlčať si svedomie, že ho tu nechávam.
V piatok robila Matilde psychologické testy Juanovi a potom prišla do Cedamu exkurzia z lýcea. Zástupkyňa predstavovala všetkých učiteľov a o mne povedala: Toto je Monika, dobrovoľníčka zo Slovenska. Keď prišla takmer nič som jej nerozumela, ale teraz je to už lepšie (to človeku hneď pridá na sebavedomí :P). Potom na mňa začal jeden učiteľ z lýcea hovoriť mixnutou angličtinou s nemčinou, no moje tlačítka na jazyky v hlave zas až tak rýchlo nepracujú.
V piatok večer oslavovala svoju 25tku priateľka učiteľa tanga, tak sme sa vybrali do podniku Lo de Margot, čo je tangeria, ktorú si staršia seňora menom Margot (viete také tie staršie pani, ktoré sú výrazne namaľované a majú príliš veľa bižutérie) zriadila vo svojom dome. Má to tam ale dobrú atmosféru, aj parket so zrkadlami , takže pochvala Margot.
Prišiel aj profesor nášho učiteľa tanga, postarší pán menom Eduardo, ktorý tango učil desať rokov aj v Európe. Poviem vám, tancovať s ním, to je iný level, človek ani nemusí robiť nejaké efektné figúry, len ho nasledovať, ide z neho neuveriteľná istota a vyrovnanosť. Keď sme sa rozprávali, spomenul, že bude spolupracovať na projekte s Jennifer Lopez, ktorá onedlho má prísť aj s Marcom Anthonym do Uruguaya. V rámci show sa Jennifer bude učiť tance rôznych krajín Južnej Ameriky, pričom za Uruguay bol vybraný práve Eduardo, aby ju naučil tango. Wow – tancovala som s budúcim učiteľom Jennifer :D.
Na oslave boli spolužiaci z hodín tanga, môj exučiteľ salsy, ktorý tiež tancuje prekvapivo tango, chudák som ho pošľapala poriadne. Majiteľka Margot si zatancovala aj salsu a cumbiu, je to žena ako bič.
Ináč už triedim veci, rozdávam čo nebudem brať so sebou a chytá ma panika. V sobotu ma pochytila túžba ešte raz jesť zmrzlinu Cigale, tak som tam dokopala Yessi a Daria. No keďže bolo asi 5 stupňov, nebol to až taký skvostný nápad, ale gurmánske pnutia sa nedajú odignorovať :P.
Dnes som ešte pochodila fériu a kúpila posledné darčeky. Večer ma pravdepodobne čaká ďalšia tangeria, ktorá je v centre mesta s Dionýsiou. Ma chce vidieť tancovať, jej sa to povie, keď jej priateľ je učiteľ tanga :P.
Už netrpezlivo očakávam moje tangové topánky na mieru. V piatok chcem totiž robiť rozlúčkovú prezentáciu pre deti v Cedame a v rámci nej zatancovať tango. Snáď ma deti nevypískajú :P.
Držte palce a končatiny všetky!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára