Moje zimné prázdniny skončili. Tragická správa veru. Zajtra aktovka na chrbát a do školy. Poďme sa pozrieť na prehľad udalostí tohto týždňa.
Kukla som film Bringing up baby s Katharinou Hepburn a Gary Grantom. Celý film som bola v očakávaní, kedy sa na scéne vyskytne Audrey Hepburn (som si ich totiž pomýlila). Ale nakoniec som prišla na to, že Katharina a Audrey sú dve odlišné osoby. Inteligencii sa medze skrátka nekladú.
Z mojich nákupov je nutné spomenúť moju krásnu novú ohrievaciu fľašu, ktorá sa stala mojim verným spoločníkom. Na portugalčine sme dopozerali video o regiónoch Brazílie. Zaujalo ma, že Salvador (hlavné mesto regiónu Bahia, kde by sa teda oplatilo ísť :D) má 365 kostolov, na každý deň jeden. My v Uruguayi máme candombe, oni svoju verziu candomblé. Mimochodom náš učiteľ candombe sa zvykne podpisovať Lolito (namiesto Pablito :D – to len tak pomimo). Ďalšia zaujímavá vec, hlavné mesto Brazílie – Brasília bolo postavené za rekordných 41 mesiacov. Brazília je krajina, ktorá ma rozhodne neprestane fascinovať, lebo je nádherne rozmanitá. To mi ale nezabránilo počas pozerania videa chvíľami zaspať (to viete, toľko rozmanitosti, má občas aj uspávacie účinky :P).
Ináč som tu na ulici videla objímačov – Hugs free, v miestnej verzii Abrazos gratis. Ľudia ich tak nedôverčivo obchádzali, ale tak robia dobrú vec.
Tieto uruguayské autobusy vždy človeka príjemne prekvapia. Vo štvrtok ráno sme hľadali usb kľúč Florencie, ktorá ho zabudla v internetovej kaviarni a potom som v zhone nastúpila na bus s ceduľou Staré mesto. No nebolo to pôvodných cca 15 minúť, ale asi 35 minúť, keďže autobus sa tváril ako vyhliadkový a prechádzal cez celééé mesto. Vďaka tomu, som meškala na španielčinu. Ale Katia má pochopenie a odpísala mi, že sa nič nedeje a že má aspoň čas hrať so svojou mačkou na bendžo (niekedy sa pýtam v akej dofrasa absurdnej dráme sa práve nachádzam :D). Chystáme sa s Katiou na operu Eugen Onegin, ako pravá európska buržoázia využívajúca všetky výdobytky miestnej kultúry (Katia je totiž zo Švajčiarska).
Najbližšie asi plánujem ísť do nejakej severskej európskej krajiny, aby som nepútala toľko pozornosti. Toľko pokrikov, komentárov na ulici a ponúk mi už netreba. Plánujem si urobiť čiapku s otvormi na dýchanie a chodiť po kanáloch :D.
V piatok som v národnej knižnici dočítala knihu o tangu a s Florenciou sme išli kúpiť lístky na nedeľné divadlo. Kým sme čakali na tetu v pokladni hrali sme slovné hry na zabitie času (to mi zostalo asi zo stromáckych čias :P). V hre vymysli čo najviac slov na určité písmeno som jednoznačne vyhrala, čo svedčí o gigantickosti mojej slovnej uruguayskej zásoby :P. Zajedli sme to ricotovým koláčom s hrozienkami (nápadne mi pripomínal domov i keď Florencia na neho hľadela s nedôverou – to je tá uruguayská konzervatívnosť :P). Posledné dni sú slnečné a takmer jarné, takže radosť žiť.
V piatok večer sme išli s Dionýsiou a mamou jej priateľa pozerať futbalový zápas Chile – Uruguay do jedného z barov. Spomínaná mama je Chilanka, ostatní ukrutne fandili Uruguayu a ja som na ihrisku hľadala Forlána (ktorý je mimochodom čerstvo rozídený, na veľkú radosť národa, pretože chodil s Argentínčankou a vzťahy medzi týmito dvomi krajinami sú na hrane).
V sobotu ráno som napiekla palacinky, i keď na panvici, ktorá stratila svoj glanc a teflón to nie je bohviečo. Popritom sa mi do toho veselo montovala Yessica a náš pán a vládca, ktorý sa vynoril boh vie odkiaľ a začal mi pretáčať môj výtvor. Tak som ho poslala kade-ľahšie s tým, že hohooo, ale takto pracovať nemienim. Niekedy majú Uruguayčania preveľkú potrebu pomôcť a prísť s tisícerými radami, nie vždy to však padne na úrodnú pôdu.
Poobede sme ešte išli do Mercado del Puerto, čo je trh v prístave a dať si fainu a národné jedlo: Milanesa en pan, čo je rezeň v chlebe (a dokonca bez kyslej uhorky, tss). Večer Florencia upiekla koláč a pozreli sme si film Huerfana, o mentálnej narušenej dievčici, ktorá chcela vyzabíjať celú rodinu, ktorá si ju adoptovala- sobotná idylka.
Dnes je slnečná nedeľa, fériu sme už obišli, mám novú kabelku :D a večer trochu divadelnej kultúry.
Žite čestne a statočne! :D
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára