Hlásim sa z Kišineva, ktorý bude ešte týždeň mojím prechodným domovom. Žijem si tu statočne, teším sa z jesene, zbieram popadané orechy a ešte si užívam, že som viacmenej pánom svojho času (plus fakt sa napchávam – tzn. Vedome a plánovane do seba ládujem čo mi príde pod ruku). Kamarát Jaro mi totiž odkázal, že nemám ešte viac schudnúť (neveriacky si ma obzeral po príchode z Uruguaya), tak som dala na jeho rady a som ako zatvorený veľhad, ktorý trávi (slona) najmä pečivo plnené zemiakmi, bryndzou, kapustou...
V sirotinci to ide, prischli mi dve dievčatá – malé bábo Saška a divočáčka Andriana (postrach Denis v dievčenskom prevedení). S ňou poskakujeme na trampolíne, nosím ju na skolióze a napchávame sa cukríkmi. Sašku hrdo kočikujem, nosím na rukách (nejak pribrala od minula, ach, obdiv všetkým matkám). A ak jej náhodou nepadá čiapka cez oči a zaostrí na mňa, skúšam ju rozosmievať.
Ináč som viedla aj jednu hodinu na logopédii. Dorozumievali sme sa tak všakovako, písali sme na tabuľu a správne sme ARTIKULOVALI.
Večer obyčajne Natalia (u ktorej bývam) niečo pripraví a len tak sedíme v kuchyni, rozprávame a Daniel sa chce stále len hrať, štekliť, alebo takú novú zvrátenú hru so zväzovaním vymyslel (to je z tých filmov prosím pekne :D).
Ináč som bola v Dendráriu (znie to tak ako dinosaurus, nie? :D), bývalej botanickej záhrade s jazerom. Už som spomínala, že milujem jeseň? (asi tak milión krát, viem :P).
S Molly z Ameriky sme minule boli na obed a rozprávala mi, že bola na rok v Indii, potom cestovala po Južnej Amerike, pričom v Bolívii robila v cirkuse ohňovú show, a kým jej sestra dvojička robí v Afrike výskum, ona sa zaoberá rómskymi komunitami v Moldavsku a Rumunsku ako študentka newyorskej univerzity. A to všetko dámy a páni vo veku 21 rokov. Som za zenitom :P.
Svedomito som chodila aj na hodiny mnou nazvané - Práca s drevom. Svoj výtvor už skoro finišujem. Tak predsalen až také drevo zasa nie som. Jedno poobedie som sa vybrala hľadať múzeum umenia a natrafila som na ruské divadlo Čechova, tak som si hneď kúpila lístok na nedeľné predstavenie. Múzeum som našla v iný deň (prvýkrát som sa namiesto doľava vybrala doprava, ale to musela byť chyba mapy) a učaroval mi najmä obraz Františka Jozefa I. s osím driekom. Ináč ja tých anjelíčkov – hlava s krídľami – ozaj nemusím, prečo ich tak znázorňovali vôbec?
Postrech z mesta: Videla som kaviareň s názvom Žľtko (nepovažujem to za najšťastnejší marketingový ťah, ale môj biznis to nie je).
Kišinev je mesto vysokých opätkov. Kto ich nemá je rozhodne out (mám tu dva páry číňanov a jedny baleríny – áno tušíte správne, som mimo hry :D). V Uruguayi si stačilo dať rifle a už ste sa odlíšili od teplákoidných dám. Tu by som si na seba musela dať asi šaty zo stužkovej a na ne ešte tie z promócií plus topánky od Blahnika. Topánky na vysokom opätku skrátka predstavujú nejaký módy kód, ktorý ženy či už balansujúc, alebo sebaisto nasledujú.
Keď sme už pri topánkach, tiež som sa jednými na svoje narodeniny obdarila. Pri ich skúšaní mi jedna pani skoro zašľapla moju tortu, ktorú som mala na zemi a ešte sa mi aj pošťastilo mať deravú ponožku (takže som skúšala so šarmom sebevlastným – toľko podnetov naraz človek dlho spracováva).
Áno, áno sobota prišla, aj mojich 26 rôčkov (bóže) a keď spätne hodnotím moju 25tku, bol to dobrý rok, ktorý priniesol nespočet nových podnetov, skúseností, postrehov a posúval moje vnútorné hranice . aleluja, poďme ďalej.
Cez víkend som v parku sledovali veveričky ako sa paranoidne každých päť sekúnd obzerajú okolo seba a vyrábala papierové lodičky a lietadlá, ktoré sme s Danielom hádzali na kadekoho z 12. poschodia. Poobede sme sa vybrali na vidiek, pozrieť Nataliinu sestru. Takže bolo plno dobrého jedla, koštovka vína, prechádzky spojené s obdivovaním studní a ornamentov na bránkach a úžasná malá čierna mačka.
Pozerali sme aj video z moldavskej svadby, pričom ako nový poznatok uvádzam, že ženích najprv spravil s okrúhlym koláčom kríže na všetky svetové strany a potom ho hodil za seba netrpezlivo čakajúcim mladíkom (veď prečo by len ženy mohli chytať kytice, no nie?).
Ďakujem za pozornosť, odpájam sa.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára