Čo týždeň dal alebo o dôležitosti futbalu v uruguajskej spoločnosti, telenovelových zážitkoch a autobusoch v Montevideu

Milí čitatelia :D

poďme si zrekapitulovať, čo sa udiala za uplynulý týždeň. Každý deň sme chodili do Cedamu na hodiny detí, aby sme sa zorientovali a naučili sa ich mená :D. Je ich požehnane, ale kto by si nezapamätal mená ako Milagros, alebo Facundo? Nemôžem si pomôcť – cítite v tom aj vy ten závan telenovely, oder? Popritom sa začali aj naše hodiny španielčiny, ktoré budeme mávať s Mauriciom, ktorý v Cedame tiež učí, tri krát do týždňa. Na prvej hodine sme čítali text od PhD. autora, z čoho sme boli trošku vedľa, ale potom sme už nabehli na španielčinu od základov.

V piatok nám dal náš španielsky el profesor tip na kultúrnu akciu pre mladých, ktorá bola v centre a hlavne bola zadarmo :D. Tak sme sa tam s Dominikom už tradične vybrali pešo, máme kartu na bus, ale volíme radšej zdravý životný štýl a takéto zabíjanie času :P. Akcia to bola dobrá a konala sa na hlavnej ceste, ktorú uzavreli. Boli tam najprv ukážky capoeiry, tanga a taký pouličný štýl. Potom prišli na scénu speváci cumbie, pri pohľade na ktorých som bola presvedčená, že som na diskotéke v telenovele Divoký anjel s Nataliou Oreiro, veď viete, že to mám napozerané, tak viem o čom hovorím :D

Človek nevedel, kde jedna pesnička začala a druhá skončila, išlo o to mať ruky hore a používať v texte slovo cumbia. Ale je to chytľavé o tom potom. A hlavne mali nádhernú choreografiu chlapci :D, Potom vystupovala ďalšia kapela, ktorej meno sa pokúsim v najbližších dňoch zistiť :D a ťahákom celého podujatia mala byť kapela 4 pesos de propina, čo v preklade znamená sprepitné 4 pesos, čo má byť nejaký recesistický názov asi, lebo 4 pesos ozaj nie je veľký peniaz. Ešte predtým než mali vystúpiť sa ale neskutočne rozpršalo, celý dav začal utekať, taká trošku psychózka :D. My sme chvíľu sedeli na zemi pod dáždnikom s chipsami a pivom, ale prišlo nám, že tudy cesta nevede a tiež sme sa zdvihli.

Keď mám voľno, tak vezmem mapu a vydávam sa na cestu mestom. Mám nádej, že raz mapám porozumiem :D a zatiaľ mi to celkom vychádza. Mám totiž mapy dve, keby jedna náhle zlyhala :P

Ináč futbal je to, čo tu hýbe spoločnosťou. Aj deti v Cedame sa urputne a vášnivo hádajú, ktorý futbalový klub je lepší, či miestny Peňarol alebo Nacional. To by ste mali vidieť tie reakcie a zarputilosť s ktorou obhajujú svoj klub, sme sa len neveriaco pozerali :D. Podobalo sa to až miestami na búrlivé parlamentné debaty.
Dnes je nedeľa – voľný to deň. Došlo aj na prianie. Musím povedať, že aj ručné pranie má svoje čaro. Vybrala som sa na strechu nášho domu, kde som na čerstvom vzduchu a s nádherným to výhľadom všetko poprala v čomsi ako v kamennom umývadle. Vďaka múdrym ľuďom za vynález práčky :P

S Dominikom sme sa poobede vybrali na prieskum mesta, typom nasadni do nejakého autubusu a niekam sa odvez. Tu totiž nie sú na zastávkach grafikony, ani zastávky mená nemajú – čo napovedá, že cestovanie môže byť aj zábava a adrenalín zároveň. Odviezli sme sa teda nevedno kam, ale keď sa to už zdalo byť dosť od civilizácie a už bolo vidieť len niečo ako pole, vystúpili sme a snažili sa dostať späť. Do prvého autobusu späť sme nastúpili zle a šofér nás po pár metroch cesty a dorozumievania sa po španielsky vyhodil na cestu, druhý šofér bol už miernejší a povedal, že musíme ísť inou spoločnosťou, ale aspoň nás zviezol na ďalšiu zastávku. A potretie – sme už trafili dobrý autobus a odviezli sa, na nejaké miesto, ktoré však je asi mimo našej mapy. Máme len mapu centra a javí sa, že budeme potrebovať mapu aj s odľahlejšími lokalitami. Našli sme však niečo ako botanickú záhradu a park zároveň, kde poletovali zelené vtáky a my sme si zajedli ešte slovenské sladkosti z našich už sa krátiacich zásob. Cestu domov sme tiež vďakabohu našli a zostávalo už len ísť nakúpiť jedlo na ďalší týždeň.

To by bolo asi vsjo, čo moja duša chcela odovzdať svetu. Hasta luego!