Medzikontinentné news

No keď sa pozriem do blízkej minulosti je tam tak v skratke asi toto: zvedavé otázky detí o Slovensku, návšteva uruguajského agrokomplexu :D, potulky mestom a ešte by sme si mohli povedať ako to tu funguje v uruguajských autobusoch.

Začnime deťmi. Tie sa nás v škole snažia spovedať stále, niekedy je aj dosť náročné odhadnúť na čo sa pýtajú :D Dostali sme rôzne otázky, od toho či máme na Slovensku kocúrov a mačky, až po napríklad či oslavujeme deň starých otcov – bolo by sa dobré nad tým zamyslieť a prípadne to u nás zaviesť, čo poviete :D? Myslím , že si musím rozšíriť svoje futbalové znalosti, lebo ako som už spomínala, je to tu skoro životne dôležité. Ja zatiaľ poznám len fešáka Forlaina a Suareza z Majstrovstiev sveta, tak sa tým snažím zahviezdiť, ale večne sa za tých dvoch nebudem môcť skrývať :D

V stredu ráno sme sa s jednou skupinou detí vybrali do Parque Prado Rural, čo je taká obdoba Agrokomplexu, dalo by sa povedať. Neviem si teraz vybaviť, či som vôbec na Agrokomplexe v Nitre bola, ale čert to ber :D – Bea všímaš, Nitra sa už vyskytla v príspevku :D

No každopádne tam boli kravy, kozy, kone, traktory, umelá krava Milka a zábavno-náučné akcie pre deti, pri ktorých sa im snažili vštepiť základy zdravej výživy a podobné záležitosti. Dostali aj darčekové tašky, kde boli aj zubné kefky a pasty, pričom niektoré deti nám ich chceli hneď aj venovať s tým, že oni predsa doma kefky majú :D Nech žije zubná hygiena!

V mojich objavoch montevidejských som sa zasa o čosi posunula. Navštívila som mauzóleum Artigasa – významného hrdinu a politika, ktoré je miestom so zvláštnou atmosférou. Stoja tam dvaja vojaci a medzi nimi je urna s Artigasovými pozostatkami predpokladám. Je to ako zostúpiť do iného sveta – do podsvetia :P
Skočila som si aj do múzea gaučov a peňazí, milujem múzea, ktoré sú zadarmo, človek má hneď z toho poznávania lepší pocit.

Ináč som objavila aj skvelé kníhkupectvo, v ktorom som si kúpila už moju – v poradí – tretiu mapu :D, mám takú predtuchu, že tu trhnem rekord. Hneď som sa vybrala k psychologickej políčke overiť si, akých psychológov to tu vlastne poznajú. No moju radosť som objavila aj svoju životnú lásku Frankla – viem viem baby psychologičky, že on už je po smrti :P, ale to viete Smékal atď :D. Okrem Frankla chyrujú aj o Frommovi, nezabudnuteľnom Freudovi a tiež o Jungovi. Takže celkom fajn bilancia.
Čo stojí ešte za zmienku sú predajcovia úplne všetkého v busoch, sú schopní ponúkať tovar, aký vám len na um zíde, prípadne priskočí nejaký spevák, aby cestujúcim nebolo otupno. No čakala som veľa latino hudby v busoch, čo sa aj sem tam vyskytuje, ale keď náhodou začujem americkú a Lady Gaga, tak sa strhnem a vybavím si Jozefa :D

V sobotu som už tradične ručne prala a dala si improvizovany obed :D. Potom sme už išli po Ramble – tak tu volajú priplážovú resp. pririečnu promenádu až k Parque Rodo, čo je taký zábavný park s kolotočmi. Práve bol v meste aj maratón, tak sme sa vyštverali na taký kopec s palmami a odtiaľ to sledovali. Potom sme sa už tiež tradične stavili nakúpiť na týždeň, z čoho mi idú ruky odpadnúť, ale kto chce jesť – nech trpí :D Bola som vo vytržení keď som objavila obaľované sojové plátky – Juj, či sa len teším!!! Je úžasné čo všetko môže človeka urobiť šťastným. Pri ceste späť ešte tancovali na námestí tango také postaršie páry, tak sa bolo na čo pozerať. Pristavil sa pri mne jeden uruguajský dôchodca s celkom slušnou angličtinou a vysvetlil mi, že tancujúci dôchodcovia patria do klubu tangojoven, čo sa dá preložiť ako tango mladých :D a potom mi už celkom netradične povedal, že som vysoká. Som rada, že si to všímajú aj iní ľudia okrem mňa a neboja sa mi to povedať :P

V nedeľu sme boli pozvaní na obed k Leticii – riaditeľke Cedamu, kde dobrovoľničíme. Spratali sme všetko čím nás ponúkla, od skvelých plnených raviol až po ricotový koláč. Takže hor sa s plným bruchom do nového týždňa. Deti majú jarné týždenné prázdniny, čiže to budú také prázdniny aj pre nás. Takže opäť hasta pronto s novými správami z kontinentu hoť odvedľa :D

Ja