Ako sa to všetko začalo alebo príchod do Južnej Ameriky

Historicky prvý príspevok 5. 9. 2010

Na úvod musím vyzdvihnúť môjho veľmi užitočného kamaráta Jozefka, ktorý sa zaslúžil o vznik tohto blogu. Jozef - klobúk dolu, je radosť ťa poznať :D. Saška vďaka za ponuku asistencie, aj to sa ráta a ako!

Takže oficiality máme za sebou a teraz už k veci.
Spolu s Dominikom - môj spoludobrovoľník zo Slovenska - sme let z Viedne cez Madrid do Montevidea absolvovali bez ujmy na fyzickom a psychickom zdraví. Musím podotknúť, že letisko v Madride - Barajas je obrovské a boli sme viac ako radi, že sme na prestup mali štyri hodiny, čo bolo dosť času, aby sme sa na letisku vysomárili a došli tam kam bolo potrebné.

Montevideo nás privítalo upršaným počasím, našťastie batožina dorazila tiež a trebalo už len nájsť niekoho s tabuľkou kto by na nás čakal - ako z amerického filmu, viem :D
Našťastie sa tam aj takí ľudia vyskytovali a vyzdvihla nás Leticia z organizácie Cedam, v ktorej sa bude odohrávať naša dobrovoľnícka služba, spolu s manželom.

Ešte v ten deň nám ukázali Cedam, zoznámili sme sa s ľuďmi, ktorí tam pracujú a videli sme aj deti, s ktorými budeme robiť. A čo bolo hlavné dostali sme aj najesť, na to myslel už pán Maslow s jeho pyramídou, a musím neskromne podotknúť, že to bol múdry muž.
Išli sme sa aj ubytovať, ja bývam v čomsi ako intráku pre baby - takto na staré kolená po vychodení školy ma to postihlo :D. Som na izbe s tromi babami z Uruguaja, na izbe ktorá nemá okno, čo tu nie je až také netypické. Sľubujem, že keď prídem budem si vážiť ako okná, tak aj radiátory - nemajú tu totiž ani centrálne kúrenie, alebo je to minimálne veľmi ojedinelé. Toľko z mojich vyznaní, čo budem robiť po príchode domov. Dominik býva na inej ubytovni s veľmi šarmantným kocúrom s modrými očami menom Juan - no kto by ho nemiloval? :D Takže po mesiaci možno zmením bydlisko a presťahujem sa za Juanom.

Víkend sme mali voľný, v Cedame sa cez víkend totiž nerobí. V sobotu nás zobrala dcéra Leticie a náš mentor Federico si trochu obzrieť mesto. Vyfasovali sme aj mapu centra, takže teraz skúšam svoje orientačné dovednosti v praxi :D Zakončili sme to koláčovou návštevou u Leticie, ktorá je hrdou majiteľkou dvoch úžasných psov - som zaťažená na zvieratá, čo si budeme hovoriť :D
Saši - Kari je stále moje číslo 1

Dnes je nedeľa, keďže mám mapu, hrdo som si doobeda vybehla do katedrály na omšu, poprechádzala sa po starom meste a vychutnala si, že konečne vyšlo slnko, čo podstatne zlepšuje aj náladu. Poobede sme s Dominikom ešte vybehli na prechádzku, potulky po Montevideu :D, a došli sme až k promenáde ku rieke. Je celkom vtipné sledovať, ako skoro každý človek chodí s maté konvičkou a termoskou pod pazuchou :D, myslíme si, že aj nás to o chvíľu čaká. Nemôžem donekonečne vyťahovať pollitrovú fľašu s vodou a tváriť sa ako Uruguajčanka - myslím, že to by jednoznačne nešlo :D
Na promenáde sedeli ľudia s maté a ostatní sedeli vo svojich autách a sledovali západ slnka ako v autokine :D - bolo to také celkom nááájs

Zajtra začíname v Cedame, takže držte končatiny, svoje, svojich blízkych aj všetky, ktoré máte k dispozícii. Máme mávať aj jazykové kurzy španielčiny - myslím, že sa to viac než zíde. Uruguajská španielčina sa totiž odlišuje od tej, ktorú som sa učila, vo výslovnosti niektorých písmen. Takže na uvedomenie, čo to vlastne chcelo byť povedané potrebujem dlhšíííí čas.
Mávajte sa, myslím na vás. Napadlo mi, že milujeme vás a pomáhame vám, ale to by som už prebrala od vesmírnych ľudí a tým sa už naozaj nechcem pliesť do remesla :D

Adiós - Monička