Ach drahí moji, musím si vám vyliať dušu opäť. Nejako som vám zacítila neodkladné nutkanie napísať ďalší príspevok. Z Uruguayu som sa šťastlivo navrátila, až na to, že môj kufor mal nadváhu a na letisko sme stihli prísť len tak-tak. Keď ma zazreli vydýchli si a zahlásili do vysielačky, že chýbajúca pasažierka sa už ráčila dostaviť... Však trochu rozruchu treba spraviť, no nie?
Teraz sa už aklimatizujem na slovenskej zemi. Chodím po meste a kukám, čo sa zmenilo, čo zostalo rovnaké a je to prapodivný pocit počúvať všetku tú ľubozvučnú slovenčinu, ktorej som vydaná na pospas. Po týždni v Bratislave mi to už nedalo a vybrala som sa na návštevu do nemeckého Mníchova. Tento príspevok bude teda o tom, čo mi Nemecko dalo a vzalo :D.
1. Moja nemčina je v dezolátnom stave, bolo by ju trebalo umelo oživovať pomerne dlhú dobu (moje pokusy o stvorenie nemeckej vety prebiehali nasledovne: prudké zamyslenie, polovica vety vypotená v nemčine, záver v španielčine. Reakcia Nemca: odpovedal mi radšej po anglicky. Nič to, utešujem sa tým, že keďže som si kúpila Freuda a Kafku v nemčine, moja pamäť sa isto zrekuperuje – s pomocou ginkgo biloba a nemeckého slovníka, keď si budem vyhľadávať každé tretie slovo...)
2. Poznanie číslo dva je nasledovné: Na uliciach sa vyskytovali páry: Nemec a Aziatka pomerne často. Že vraj je to kvôli prílišnej ambicióznosti a chladu nemeckých žien, čo má za dôsledok, že Nemci si za partnerky radšej volia drobučké, krehučké ženy ázijského pôvodu.
3. V Englischer Garten čo je taký veľký park povedzme, natrafíte aj na nudapláž, kto by to tam bol čakal?
4. Milujem, milujem výber pečiva v Mníchove. Už od svojich frankfurtských čias (keď som robila počas Majstrovstiev sveta vo futbale v Mekáči a pri návale turistov si aj náš ináč dosť neznesiteľný šéf vysúkal rukávy a produkoval hamburgery), som sa zamilovala do praclíkov. Okrem toho som natrafila aj na Bio supermarket, kde som sa pozabudla a prezrela si snáď všetky výrobky. Nádhera. Ukoristila som čiernu ryžu, praclík a mangové chutney.
5. Pokračujeme v gastronomických zážitkoch s pečenou kačkou na orechovej omáčke s rezancami. Zapité liči džúsom – nech žijú ázijské bistrá :D
6. Ak sa opýtate Mníchovčana na cestu, odpovie vám s úsmevom a je vám ozaj nápomocný. Klobúk dole. Mňa keď sa niekto opýta na nejakú ulicu hoci aj na mne dôverne známom sídlisku Dlhé Diely, som schopná ho poslať úplne opačným smerom a zmiasť ho až to bolí (to možno vysvetľuje aj fakt prečo som v Montevideu disponovala asi tak piatimi mapami).
7. Koncentračný tábor Dachau som si nemohla nechať ujsť (on by teda neušiel ani tak myslím, ale pre istotu). Neviem prečo ani ako, ale všetko čo má spojitosť so židovskou tématikou ma istým spôsobom priťahuje (to mi pripomína, že si musím švihnúť, lebo o chvíľu začína film Nedodržaný sľub).
8. Okrem toho, že som sa stretla so svojou sesternicou Ivou, bratrancom Mirom a tetou Janou. Po dlhom čase som videla aj svoju kamarátku zo základky Luciu a moju montevidejskú španielčinárku Katiu, ktorá sa vracala zo Švajčiarska späť do Uruguaya. Katia sa celá šmarila do rieky Isar, práve vo chvíli keď slnko prestalo svietiť, potom som ju pohostila bryndzou a nabalila som jej korbáčiky a parenicu. Dala mi typickú švajčiarsku hračku takú červenú krabičku s obrázkami kráv, ktorú keď pohrkáte múka (v U-bahne som sa asi pohybovala príliš prudko a z tašky sa mi ozývalo múkanie, čo neviem či všetci Nemci zrovna pochopili). S Katiou sme pospomínal na Uruguay (ktorý mi aj sakra chýba musím priznať) a v dobrom sme na neho zanadávali, bez toho by to nešlo.
9. V Mníchove, v meste kde sú cyklisti snáď o trochu viac než chodci a všetko vyzerá tak nemecky tip-top, sa mi páčilo a kebyže mám veľa peňazí kúpim si všetky pracliky čo tam majú.
ENDE
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára